Štěpán Volf - rád nacvičujem, on-sight ma nebaví

1. Začneme bez okolkov hneď tvojím tohtoročným najväčším úlovkom na lane? Čo to bolo za cestu a koľko ti zabrala času?

Estado Critico (9a) 40-metrová previsnutá vytrvalostná cesta v španielskej Siurane. Strávil som v nej okolo 12 lezeckých dní a zhruba 30 pokusov + jeden prelezový rok späť.

2. Koľko času ubehlo od tvojho prvého 8c k tomuto 9a?

Prvé dve cesty s označenou klasifikáciou 8c som vyliezol v roku 2016, ale keď sa na ne pozriem spätne, myslím si že 8b+ prípadne 8b+/c by im asi pristalo viac. Svoje prvé 8c u ktorého si môžem povedať iste, že klasifikačne sedí, som vyliezol až v roku 2017. Takže niečo v rozmedzí 3–4 rokov.

Predtým ma nič nebavilo viac ako tréning a bol som do neho strašne zarytý.
Štefan Volf

3. Predtým si spomenul, že tvojím snom je vyliezť 9a na lane a 8C boulder. Ponúkajú sa teda dve otázky: Končíš tým s lezením na lane? A aký boulder za 8C máš vyhliadnutý (pozn. Štefan má v Krase zdolaných už niekoľko 8B boulderov).

Na lane rozhodne nekončím! Jeden sen je splnený, takže je na čase aby som si stanovil nový. Aj keby som sa rozhodol svoje limity na lane už neposúvať, nejaké ďalšie 9a by na škodu rozhodne nebolo. Ako 8C boulder mám vyhliadnutý sit štart k boulderu „Silák panoramix“. Všetky kroky som vlani urobil a tento rok len čakám, až sa bude veľmi opäť liezť v Starých skalách a dám tomu poriadny pokus.

Aktualizácia zo septembra 2021: 8B+ verziu Panoramixa už máš vo vrecku, gratulujeme! Koľko to má krokov, aký je to štýl lezenia a ako dlho ti to trvalo nacvičiť? Brúsiš si už aj zuby na sitstart za 8C?

Ide o 15 silovo vytrvalostných krorov, z toho 8 v čistom strope. A zvyšok je stále slušný previs. Stropové bouldery mi idú, bavia ma a mám v nich asi najväčší potenciál. Vlani som na ňom bol 2 kolá + 1 kolo vo vyššom štarte za 8B. Tento rok mi zabral 3 kolá, ale už po prvom som vedel, že ho vyleziem rýchlo pokiaľ nebudú v stĺpe opäť záplavy ako predošlý rok. Potencionálne 8C (pravdepodobne soft ale predsa len 8C) by bolo zo sedu, ktorý pridá 4–5 krokov za cca 7C+/8A.

4. Predpokladám, že budeš vychvaľovať Kras, ako tebou najčastejšie navštevovanú oblasť. Ale ako by si ostatných naopak odradil? Prečo rozhodne nejazdiť do Krasu?

Všetko šialene kĺže, aj veľký chyty často neberú, je tam málo boulderov ľahších obtiažností, v niektorých sektoroch sa stále niečo láme a chodí okolo často množstvo turistov. Raz sa mi stalo, že som bol uprostred pokusu a v tom ku mne prišiel silne opitý turista a začal ma veľmi obťažovať.

5. Keď nelezieš v Krase, kam vyrážaš liezť najradšej?

Najradšej to mám momentálne v Cesuse. Oblasť, ktorá pohladí dušu a je pastvou pre oči.

6. Bavia ťa viac onsighty alebo nacvičovanie? A aká je tvoja najťažšia cesta na OS?

OS ma úprimne vôbec nebaví. Po jednom pokuse, pri ktorom sa mám sústrediť plne na lezenie, si nedokážem neskôr vybaviť celú cestu a to je vec ktorá ma od toho veľmi odrádza. Rád si cestu zapamätám, a občas v budúcnosti na ňu aj zaspomínam a môžem si takto prejsť občas každý chyt, aj stup. Preto aj pri prvom pokuse ľahších ciest, ktoré nie sú vyložene na rozlez, si rád niekoľkokrát sadnem a prejdem postupne všetky kroky. Do dnešného dňa je môj najťažší OS 7c+.

7. Je pre teba tréning nutné zlo, ktoré podstupuješ, aby ti to lepšie liezlo, alebo ťa metodická príprava baví?

Pol na pol. Zlo tréning rozhodne nie je a nutný je viac ako iste. Predtým ma nič nebavilo viac ako tréning a bol som do neho strašne zarytý. Občas sa stávalo, že som to s tréningom preháňal, ničil som sa, čo neviedlo k najlepším výkonom a na dlhší čas sa mi tvrdý tréning sprotivil. Teraz už k nemu ale po dlhšej dobe zase nachádzam cestu, tak uvidíme, kam až ma dovedie.

8. Potrénuješ a zalezieš lepšie sám, keď si sám, alebo vo vašej údernej brnenskej partii? Máš pri lezení radšej pokoj, alebo potrebuješ vyhecovať?

Na tréningu som radšej sám, aby som sa dokázal sústrediť na svoj plán. Pokiaľ som s partiou, často sa viac kecá alebo chcú všetci liezť bouldermi spolu a tým sa môj plán tiež naruší, čo v poslednom čase zle znášam. Na skalách je to iný, tam sa často viac vyhecujem, keď je nás viac.

9. Aplikuješ teoretické poznatky štúdia na trénera fitness aj do lezeckej praxe? A čo každého napadne pri tomto spojení – má pre lezcov podľa teba zmysel tréning v posilke?

Rozhodne mi to veľmi pomohlo. Keď sa povie fitness, väčšinu ľudí napadnú hneď ťažké oceľové stroje, na ktorých makajú hlavne ľudí, ktorí sa nezmierili so svojou postavou, alebo chcú byť jednoducho „najväčší“. Nie je to ďaleko od pravdy, ale ide iba o istú časť nášho štúdia. Praktická časť, ktorá ma oslovila asi najviac boli sálové lekcie. Či už išlo o obyčajné kruháčiky, lekcie stability tela, správneho dýchania, alebo dokonca aj step-aerobic.

Čo mi však pomohlo zo všetkého najviac, bolo pochopiť, ktoré všetky faktory ovplyvňujú (predovšetkým moju) superkompenzáciu. V tom čase som vystrelil hore, s možno ani nie tretinovým podielom tréningu, aký som do tej doby viedol.

10. Ako sa pozeráš na tréningové metódy borcov z 80. rokov ako boli Wolfgang Güllich alebo Jerry Moffat? Alebo hľadáš inšpiráciu skôr u súčasných lezcov.

Stará škola nás samozrejme veľa naučila (možno aj viac, než tá dnešná), ale s dnes je ľahšie sledovať novodobú lezeckú špičku a nechať sa instantne motivovať a to vidím ako obrovský prínos.

11. Aké ďalšie tréningové prístupy považuješ za zásadné, okrem silového tréningu? Jóga, meditácia, kompenzačné cvičenia, strava, spánok a pod.

Všetko, a ešte oveľa viac. Okrem teda jogy, tú vidím ako prebytočnú praktiku, pokiaľ sa zvládneš správne pretiahnuť. Zásadné ale myslím predovšetkým je, ako veľmi si ideš za svojím cieľom a čo si pre neho ochotný obetovať. Pokiaľ ktorúkoľvek časť z vyššie uvedených vo svojom tréningovom procese vynecháš, okrádaš sa o svoj 100% výkon.

12. Máš teraz v hlave nejaké zásadné lezecké projekty, ktoré ti nedajú spať a nie sú tajné?

Mám jeden tajný, ale o tom viac až po preleze. Inak okrem projektu ve Sloupu ma láka ešte The Edge Problem v Maloměřiciach. Linka ako krásna, tak prísna.