Rafiki Water Boulder Games 2021

Táto akcia pripomína skôr lezecký happening než preteky nabité súťaživosťou a nervozitou. To ale neznamená, že by do toho lezci na Rafiki Water Boulder Games nešli naplno. 7. ročník unikátnych a divácky atraktívnych pretekov nad vodou mal letnú atmosféru, búrlivé obecenstvo a motivovaných lezcov všetkých vekových kategórií.

Vo vodnej nádrži, ktorá v zime slúži na zasnežovanie, organizátori zjari pripravia základ, na ktorom 2 týždne pred akciou postavia lešenie s 9 metrovou, ľahko previsnutou stenou. Na nej stavači pripravia 2 kvalifikačné cesty, ktoré si lezci môžu skúšať už od sobotného rána.

Ako prvé prebiehnú preteky detí a to na kvalifikačných cestách, u tých najmladších sa ale nelezie úplne hore. Cieľom lezca je čo najskôr stlačiť tlačidlo na konci cesty, potom už môže teoreticky aj spadnúť, takže sa ponúka vo vypätom súboji aj trochu zariskovať.

Inšpirácia prišla od Sharmy a jeho Deep Water Sola. Chcel som podobnú taškaricu urobiť u nás.

Sally, organizátor pretekov RWBG

Po pretekoch v detských kategóriách, kde rozhoduje najrýchlejší čas, nastáva kvalifikácia mužov a žien. Každý lezie obe kvalifikačné cesty dvakrát a počíta sa mu lepší čas. Tí s najnižším súčtom postupujú do finále.

Pred ním stavači cestu prestavia. Pre ženy je iná, ako pre mužov. Potom už sa postupuje pavúkom, vždy dvaja lezci proti sebe naraz v rovnako postavených cestách. Kto skôr stlačí tlačidlo, postupuje. Keďže sa pole postupne zužuje, lezci spoznávajú po opakovanom preleze cestu čím ďalej tým lepšie a tým sa tiež zvyšuje ich rýchlosť. Boje o medailové pozície už sú slušné šprinty!

Ďalšie strohé opisy už vynecháme. Prečítajte si dojmy a zaujímavosti v rozhovoroch s organizátormi a pretekármi, prezrite si fotky, video a budúci rok zbaľte plavky a dorazte!

Ako hodnotíš atmosféru, nasadenie lezcov a počasie tohtoročných pretekov?

Myslím, že si to všetci užili, zvlášť tí, ktorí si pamätajú počasie z 5. a 6. ročníka. Atmosféra bola skvelá. Kam som sa otočil, videl som úsmev a pohodu. Lezci do toho dali určite všetko a som rád, že sa nikomu nič nestalo.

Čo ťa priviedlo k organizovaniu tohto typu pretekov? Inšpiroval si sa niekde v zahraničí?

Inšpirácia prišla od Sharmy a jeho Deep Water Sola. Chcel som podobnú taškaricu urobiť u nás. Hľadal som vhodné miesto rôzne po ČR tak dlho, až urobil Ski klub Velké Meziříčí retenčnú nádrž priamo u nás.

Aké ťažké je nájsť miesto na lezecké preteky nad vodou? Dali ste najavo, že ste prešli celé Česko a nenašli ste vhodnejšie miesto ako Fajtov vrch.

Nádrž na Fajtovom kopci je fantastické miesto, ale bohužiaľ tam nezajde žiadna ťažká technika a v prípade dažďa je to problematická lokalita aj pre osobné autá. Po skúsenosti 6. ročníka, keď sme úplne rozjazdili všetky lúky okolo, ťahali autá z blata a mali s tým hromadu problémov, som celý rok riešil, že musím nájsť lepšie miesto. Bohužiaľ (alebo možno bohudík) som lepšie miesto nenašiel (a ak som aj našiel, nebol záujem zo strany majiteľa) a tak sme aj 7. ročník organizovali opäť pri Veľkom Meziříčí.

Ako vnímate záujem horolezcov o tieto preteky? V prvom rade, tento rok bolo veľa detí.

Po pravde som čakal väčší záujem hlavne u dospelých lezcov a miestnej verejnosti, pretože si myslím, že to je unikátna a zaujímavá akcia. Takmer každý rok som sklamaný, že návštevníkov z nášho mesta je minimum. Deti sú úžasné a odvážne, majú radosť zo všetkého, čo im človek pripraví, zvlášť keď sa jedná o kombináciu vody a lezenia. Čo sa týka všeobecného záujmu detí o lezení, tak mám pocit, že to je pre nich jeden z najzaujímavejších športov vôbec a v čase, keď sme ešte mohli prevádzkovať lezecký oddiel vo Veľkom Meziříčí to bolo jasne vidieť. Mali sme 120 detských členov. Popularita lezenia bude aj naďalej stúpať.

Už plánuješ 8. ročník? Už je známy termín a miesto?

Na túto otázku zatiaľ nemám odpoveď, pretože chcem Rafiki Water Boulder Games urobiť ešte lepšiu, väčšiu a zaujímavejšiu, ale je otázka či sa nám podarí zohnať peniaze. Každý rok je to ťažšie a ja na sebe začínam cítiť ľahké vyhorenie. Uvidíme.

Koľko rokov už sa venuješ stavaniu a koľkokrát si staval na RWBG?

Stavaniu sa venujem 13 rokov. WBG som tento rok staval tretíkrát.

Aký je rozdiel medzi stavaním cesty na klasickej stene a na RWBG? Vyberáš iné typy chytov, iné pohybové sekvencie?

Najväčší rozdiel je v tom, že staviaš nad vodou. Všetka manipulácia so štruktúrami či chytmi je o to náročnejšia. Na všetko musíš dávať dvakrát väčší pozor, aby to nespadlo do vody. To spomaľuje prácu. Ohľadom pohybových sekvencií sa skôr zameriavame na flow, aby cesta plynula a dala sa liezť rýchlo. Snažíme sa v nej tiež urobiť zopár riskantnejších skratiek, aby tí, ktorí sú ochotní riskovať, boli aj tí najrýchlejší.

Ako s Olinom vymýšľate kvalifikačné a finálové cesty? Každý z vás stavia niečo, alebo je to spoločné dielo, ktoré aj vopred diskutujete?

Najskôr staviame finálovú cestu. Každý stavia jednu polovicu a druhý pomáha spúšťať štruktúry a chyty. Je to v každom prípade tímová práca. Spoločne si cestu preliezame a upravujeme do konečnej podoby. Začíname stavať v stredu ráno a finálová cesta nám väčšinou trvá celý deň. Podobne je to so ženskou finálovkou. Kvalifikačnú cestu potom stavia každý jednu a opäť spoločne upravujeme a ladíme, tak aby zodpovedala našim predstavám – ako lezeckým, tak vizuálnym.

Aké ťažké boli tento rok cesty? Detské, kvalifikačné, ženské a mužské finále?

Obtiažnostne sa ťažko hodnotí. Kvalda bola myslím okolo 6 a finále okolo 7, ale na týchto pretekoch ide hlavne o rýchlosť. Ak by si liezol finálovú cestu pomaly a staticky, bude možno ťažšie, ale keď do toho pridáš dynamiku, kroky sú razom ľahšie, všade ľahko doletíš.

Prekvapilo ťa, ako sa lezci popasovali s cestou, predovšetkým s tými finálovými? Lezli to tak, ako ste plánovali, alebo našli iné varianty?

Varianty robíme zámerne, aby sa dalo v ceste riskovať a robiť skratky. Inak si myslím, že sa žiadne veľké prekvapenie nekonalo. Rozdiely v prelezoch boli, ale je dobre, že si každý nájde svoju cestu.

Dostala sa k tebe aj nejaká spätná väzba od pretekárov?

Spätná väzba bola napospol kladná. Niekto chválil kvaldy že boli super, niekto zase kvaldy pohanil a pochválil finále. Urobili sme, čo bolo v našich silách. Že sa vždy nezavďačíme všetkým lezcom je asi normálne.

Oddýchneš si, keď cesty rovnomerne rozradia pretekárske pole? Máš vopred obavy, že lezci budú padať už v polovici, alebo sa tým naopak prebehnú veľmi ľahko?

Tento rok som mal asi najväčšie obavy z dámskeho finále. Keď som pozeral ako lezú dievčatá v kvalifikácii, bál som sa, že to bude veľmi ťažký. Ale nakoniec to dobre dopadlo. O rozradenie sa zas tak nebojím, pretože ide hlavne o čas a cesty rozhodne nie sú zas také ťažké. Tento rok bol jeden riskantný pohup hneď na začiatku finálovej cesty, ktorý pár pretekárov poslal do vody, ale to bol aj účel. Takže to, že spadnú, je vlastne v poriadku.

Budeš stavať aj budúci rok?

Počas stavania, keď už máme od sedadla modriny, si vždy hovoríme, že nás tam Sally už na budúci rok neuvidí, že je to hrozná drina. Na to človek ale za rok zabudne. Keďže na chvíle, keď visíš na lane, za chrbtom ti zapadá slniečko a ty sa snažíš na stenu naskrutkovať zábavu pre viac ako 100 pretekárov, na tie spomienky pretrvajú. Takže uvidíme!

Ako osobne vnímaš akciu RWBG? Je to lezenie, highball, alebo lezenie na rýchlosť? Sú to preteky ako každé iné, alebo skôr lezecký happening?

RWBG sú osobitné lezecké preteky, na ktoré ma baví jazdiť kvôli svojej atmosfére. Nájde sa tu mix ľudí. Niektorí chcú byť na najvyšších priečkach, iní prídu len z hecu, ďalší si takýto typ pretekov chcú skúsiť a potom sú tu ľudia, ktorí preferujú byť divákov a stráviť deň pri vode.

Water boulder games sú DWS (deep water solo) a typovo mi pripomínajú americké preteky Psicobloc, kde lezci v dueli pretekajú o to, kto bude prvý na vrchole steny. Keďže majú RWBGčka už sedemročnú tradíciu, tak by som ich zaradil do skupiny preteky ako každé iné.

Účastnil si sa minulých ročníkov? Prečo si tento rok preteky nad vodou vynechal?

V minulých rokoch som sa zúčastnil dvoch ročníkov, tento rok som s pretekaním veľmi nepočítal, mal som v pláne obed s rodinou. Rád som sa však došiel na preteky pozrieť a porozprávať sa s ľuďmi a kamarátmi, ktorých som dlho nevidel.

Evidentne si šetril sily na súťaž na campuse, kde si vyhral dospelácku kategóriu. Je campus tvoja obľúbená disciplína, ktorú veľmi zaraďuješ do tréningu?

Preteky na campuse boli len zhodou náhod. Ja som mal v ten deň rest day, šetril som silu na nedeľný výjazd do Moravského krasu, ktorý bohužiaľ nedopadol kvôli počasiu. Pretekať som šiel z hecu a vlastne aj chuti zistiť, ako na tom na campuse som, pretože necampusujem už tak 2 rok, možno viac. V minulosti som túto disciplínu pridával do tréningu často, ale v poslednom čase sa môj tréning skladá hlavne z veľkého podielu lezenia na stene alebo v skalách.

Čo hovoríš na výkon mlaďocha Honzy Štípka, ktorý výnimočným výkonom absolútne vyhral celý campus?

Je pekné vidieť motivovanú mladšiu generáciu, ktorá sa stále posúva a vyvíja. Honzu som zaregistroval už v minulosti a odvtedy sa veľmi posunul.

Ako osobne vnímaš akciu RWBG? Sú to preteky ako každé iné, alebo skôr lezecký happening?

RWBG vnímam ako parádne odreagovanie od klasických pohárových pretekov. Tým že tu nejde o žiadne body, sú to skôr pohodové preteky. A ten koncept toho, že sa lezie nad vodou, je jednoducho skvelý.

Po koľkýkrát si sa už tento rok zúčastnil? A ako sa ti darilo umiestňovať?

Zúčastnil som sa tretíkrát. Dvakrát som bol tretí a tento rok druhý. Tak dúfam že na ďalšom ročníku už to konečne klapne na ten najvyšší stupienok.

Trénuješ nejako špeciálne na tieto preteky?

Aj keď sa to možno podľa výsledkov nezdá, tak netrénujem. Ale vo všeobecnosti mám rád dynamické cesty, ktoré sa dajú napájať do takého dynoflow. To je pre mňa myslím na WBG veľká výhoda.

Aká je tvoja taktika? Lezieš skôr na istotu, alebo skúšaš aj trochu riskovať a púšťaš sa do dynamických krokov? Líši sa to v kvalifikácii a vo finále?

Prvé kolo kvalifikácie leziem na istotu, v druhom sa snažím trochu rozlietať. Vo finále sledujem, kto je ako rýchly a podľa toho zvyšujem stupeň rizika. Posledné 2-3 kolá už sa ale vždy letí na hranu.

Ako sa podľa teba podarili stavačom tohtoročnej cesty?

Kvalifikačné cesty boli dosť zaujímavé. Tým, ako človek nemal veľa času na skúšanie a boli trochu zložitejšie, tak sa asi nenašli tie najväčšie skratky. Finále ale veľký klobúčik! Cesta super rýchla a pekne sa nadväzoval pohyb za pohybom.

Zostal si na večernú párty?

Nie, po vyhlásení som letel domov, aby som mohol ďalší deň trénovať.

Dorazíš na budúci ročník?

Pokiaľ to sezóna a situácia dovolí tak určite!

Ženy:

1. miesto Tereza Širůčková
2. miesto Martina Dušánková
3. miesto Anna Gibson

Muži:

1. miesto Štěpán Potůček
2. miesto Michal Běhounek
3. miesto Ondřej Slezák

Deti 2006/2007:

1. miesto Vilém Jančuš
2. miesto Stanislav Junaštík
3. miesto Marek Šoukal

Deti 2008/2009:

1. miesto Jan Štipek
2. miesto Klara Preislerová
3. miesto Jaroslav Ambroz

Deti 2010/2011:

1. miesto Lily Kauerová
2. miesto Mia Migalová
3. miesto Maty Kočí

Deti 2012 a mladší:

1. miesto ​​​​​​​Janek Panušek
2. miesto Paulina Satlawa
3. miesto Nikol Ovčáčková

Pozri sa na fotky, výsledky a ďalšie aktuality na Facebooku Wateru.