Veľa lezenia a Eiger na dlani

Jesenné prázdniny na konci októbra pre mňa každý rok znamenajú týždeň voľna. Otázku kam vyrazíme, sme si kládli ešte v deň odchodu. Na týždeň sa neoplatí ísť príliš ďaleko, a tak sme si vybrali medzi Arcom, Istriou, Švajčiarskom a Zillertalom, Švajčiarskom a Zillertalom. Predpoveď počasi nás smerovala na Švajčiarsko. Z rodinnej lezeckej knižnice sme schmatli sprievodca Extrem West a Ost Schweiz a vydali sme sa naším karavanom na 8-hodinovú cestu k mestu Interlaken.

Nájsť miesto na spanie v aute vo Švajčiarsku nie je jednoduché. Všade sú zákazy alebo parkoviská ponúkajúce možnosť parkovania cez noc za slušnú pálku (cena, za ktorú by ste si v Čechách zaplatili ubytovanie v penzióne). Takže máte niekoľko možností. Buď si nájdete miesto, kde budete dúfať, že vás nikto nevyhodí a nezaplatíte tučnú pokutu. Alebo máte tip na nejaké super tajné miestečko, alebo to jednoducho zaplatíte. Nikde inde v Európe to nie je takto striktne nastavené.

Náš zájazd sme odštartovali lezením v športovej oblasti Lehn. Je to pravdepodobne najznámejšia a najlepšia lezecká oblasť na severnej strane Bernských Álp (Berner Oberland). Prvé cesty sa tu začali robiť pred viac ako 30 rokmi a svoje si tu nájdu lezci, ktorí lezú cesty od 5c do 8b+. Klasifikácia sa nám zdala celkom ostrá. Je tu viac ako sto ciest, takže niekoľko dní sa tu človek určite zabaví. Nám sa tu lezenie veľmi páčilo. Skala je z ruly, takže na prvý pohľad a dotyk sa to najviac podobá pieskovcom.

Avšak, neliezli sme tu žiadne okĺzané steny. V oblasti sme strávili dokopy síce len dva dni, ale našli sme celkom dosť ciest. Garfield 7b, Chum pri lueg 7c, Target 8a, Dr wuescht Max 8a, Bodeliblicx 6b+, Multi Muesli 7a, Salt and Peper 7b, Klamauk 7b, Staubbach 7a a Winterzeit 7c+ - všetky tieto cesty boli veľmi pekné! Niektoré cesty sa nám vyliezť nepodarili, aj keď chýbalo málo. Aspoň sa máme kvôli čomu vracať. Oblasť je dosť populárna, a aj v pracovné dni sme tu stretli niekoľko dvojíc lezcov.

Z parkoviska k oblasti je úžasný výhľad na známu horskú trojicu Eiger, Mních a Jungfrau. Na tomto parkovisku sa spať nedá. Prístup do oblasti by mal podľa sprievodcu trvať 10-20 minút, my to šli minimálne 20 minút.

Dni odpočinku milujem! Telo aj hlava si oddýchnu od lezenia a je čas na preskúmavanie okolia. Ráno si doprajeme leňošenie v posteli a na raňajky si obvykle robievame niečo naozaj dobré, ako sú palacinky alebo jablčná buchta na panvici. Po dopoludňajšej idylke zdvihneme kotvu a ideme na nejaký výlet po okolí. Večer nakupujeme chýbajúce potraviny a včas si ideme ľahnúť.

Vo Švajčiarsku nás najviac fascinuje krása hôr. Jeden restday sme sa nechali vyviezť lanovkou z dedinky Wildhaus k reštaurácii Bergrestaurant Gamplut, odkiaľ sme šli nádhernou okružnou túrou späť k autu.

Tip na túto oblasť sme dostali od nášho švajčiarskeho kamaráta Chrisa. Keď sme v Interlakene, tak si vraj nesmieme túto oblasť nechať ujsť. Odporučil nám 180 m dlhú viacdĺžku Zeit der Durre 7c, ktorá je vraj dobre zaistená. To by sa mi páčilo! Už žiadna dráma, že sa s nami odtrhne štand ako na Marmolade v Ceste cez Rybu. Takže ideme na to!

Cesta z Interlakenu na parkovisko k oblasti Hintisberg trvá približne 45 minút zákrutami do veľkého kopca. Prišli sme tam za tmy a hneď sme šli spať. Ráno po prebudení sme odpadli od úžasného výhľadu na Eiger, Mních a Jungfrau. Ten moment bol prekrásny... My zababušený v pelechu v aute, východ slnka a pohľad na tie veľké hory. Presne pre takéto neočakávané a dych vyrážajúce momenty ma baví cestovať. Po raňajkách sme vyrazili na 40-minútový pochod pod stenu.

Hneď pri nástupe nás zaujala obrovská jaskyňa, kam viedlo lano. Matej mi sľúbil, že to tam pôjdeme preskúmať za odmenu, až vylezieme túto cestu. Čakala nás 5dĺžka (7b, 7b+, 7c, 7b+, 7b). Okrem kľúčového kroku v neomaglajzovanom boulderi v 7c sme to dali. Bolo to krásne lezenie v kompaktnej skale s množstvom nitov. Keď sme zlanili dole a chceli sme ísť preskúmať jaskyňu, tak už sa stmievalo. Do jaskyne vlietali snáď všetky vtáky z okolia a my sa tam potom báli ísť. Takže návštevu jaskyne odporúčame na ráno alebo na obed, keď vtáky lietajú po okolí.

Inak v stene Hintisberg sa nachádza spolu 16 viacdĺžok. Vedie tu jedna cesta vedľa druhej, a to v obtiažnostiach od 6a po 7c. Všetko by malo byť dobre zaistené. Dĺžka ciest 150-220 m. Slnko celý deň.

Matěj horlivo listuje sprievodcom a zrazu sa zastaví. „Mám nápad! Pôjdeme na viacdĺžku 7c, ktorá ešte nemá onsight a v sprievodcovi je v tej ceste vyfotený Beat Kammerlander!“ Popravde som teraz nemala zas také veľké lezecké ambície a skôr ma lákalo vidieť a zaliezť si na čo najviac miestach. Takže vlastne, prečo nie. Sadli sme do auta a prešli 2,5 hod. do dediny Wildhaus, odkiaľ sa vychádza na legendárnu cestu Kein Wasser, kein Mond 7c.

Mám nápad! Pôjdeme na viacdĺžku 7c, ktorá ešte nemá onsight a v sprievodcovi je v tej ceste vyfotený Beat Kammerlander!

Matěj Svojtka

Cesta sa nachádza v krásnom horskom prostredí a v oblasti Wildhuser Schafberg. V príručke píšu, že je táto cesta extrémna klasika z roku 1985, ktorá od svojich ašpirantov vyžaduje dokonalú techniku, precíznu prácu nôh a silné prsty. Hovorili sme si, že to presne my pieskári máme, tak sa necháme prekvapiť. Cesta má 100m a skladá sa z dĺžok 7a, 6c+, 7c, 7b+, istenie relatívne dobré po nitoch, aj keď na človeka čaká aj pár väčších odlezov. Prvé dve dĺžky išli hladko.

Nasleduje kľúčová dĺžka za 7c (v skutočnosti skôr tak 8a), ktorá je veľmi technická a každá mini nuansa tela je dôležitá. Kľúčový krok je celkom morfo náťah a ja by som to po okolitých nickách mala asi tak o 3 stupne ťažšie. Matěj dĺžku prelieza na druhý pokus a hovorí, že bol onsight naozaj nereálny. Táto cesta vraj ešte nemá onsight prelez. Chcem ho v tejto dĺžke odfotiť dronom, ktorý sme si vzali so sebou. Predošlý deň sme si trénovali vzlet drona z miesta a z ruky. Po prvom vzlete som nabúrala dronom do skaly a začal padať. Našťastie som stihla zareagovať a chytila som ho pri páde z 3 metrov, nič sa mu nestalo, zato mi našiel adrenalín z 0 na 100. Druhým pokusom to už vyšlo.

V blízkom okolí tejto viacdĺžky vedú ďalšie 3 cesty za 7a, 6c+ a 7a+ a všetky vyzerajú dosť pekne! A tiež tam vedie tak 20 športových jednodĺžok od 5c do 7a.

Našou poslednou zastávkou bola lezecká oblasť Voralpsee. Veľa som o nej počula a to napríklad vďaka ženskému prelezu cesty Speed Integral a aj od kamarátov, ktorí tam boli. Mám vraj čakať vytrvalostný maratón po zaujímavej skale. Na prvý pohľad skala vyzerá ako nahrubo nahodená omietka. Všade sú chyty, ale len máloktoré zaberú. Cesty majú až 40 m, takže hlavné je vydržať. V oblasti je iba jedna cesta za 6b+ a zvyšok je od 7a+ do 9a. Už v rozliezacích cestách Helix 7a a Rapunzel 7b nám slušne natieklo.

Ako ďalšiu cestu som si vyhliadla Grenzganger 8a. Cesta má 40 metrov a veľa príležitostí na odpočinok nemá. Celú som si ju starostlivo vymyslela a na tretí pokus som doliezla do 35 m, kde som s obrovskými bandaskami odpadla z relatívne veľkých chytov. Tak veľmi som sa vyčerpala, že už nezostala sila na ďalší pokus.

Švajčiarsko ponúka úžasné scenérie plné hôr, lúk a horských jazier. Je tu množstvo lezení, o ktorom sme ani predtým nepočuli a vďaka nášmu zájazdu sme sa presvedčili, že je tu športové lezenie prvotriednej kvality. Z gurmánskeho hľadiska odporúčame výborný syr Bergkäse s čerstvým chlebom z pekárne.

Švajčiarsko nepatrí do krajín EÚ, takže nám tu nefungovali dáta a vďaka tomu sme zažili niekoľkodňový príjemný detox od mobilu. Avšak pri všetkých obchodoch Spar wifinu majú, kde si človek môže vybaviť to najnutnejšie. Je dobré si dopredu stiahnuť mapy.cz. Užitočné je si so sebou vziať zopár drobných frankov na parkovacie automaty, ktoré sú všade.