La Foixarda: Tunelové linky pod správou upíra

Celé to tu odštartoval chlapík, ktorého tu s trochou šťastia môžeš stretnúť aj ty. Manolo „El Heavy“ Sánchez vdýchol lezeckú dušu kedysi nenápadnému podjazdu, ku ktorému sa ešte začiatkom deväťdesiatok neodvážil len tak niekto priblížiť. V blízkosti priľahlého lomu sa totiž hojne zhromažďovali všemožné pochybné existencie a hrozilo, že sa tu človek nechtiac dostane do jednej z mnohých potýčok miestnych gangov.

BARCELONA ROKU 1992 Organizovala OLYMPIÁDU, A TAK SA MESTO MUSELO REVITALIZOVAŤ A NEŽIADUCE EXISTENCIA BOLI ODSUNUTÉ ĎALEJ OD CENTRA DIANIA.

Tunel La Foixarda sa tak stal útočiskom mestských strážnikov, ktorí tu museli dohliadať na poriadok. A práve v tejto dobe sa sformovala skupinka lezcov na čele s El Heavym. Ten si svoju prezývku nevyslúžil len pre svoju lásku k hudbe, ale hlavne pre svoju päťkilovú vŕtačku, pomocou ktorej premenil mestskú dieru na preslávený lezecký areál. Keďže spočiatku bola táto aktivita v podstate považovaná za vandalizmus, lezecké cesty sa museli budovať najmä v noci, aj napriek nesúhlasu mestskej polície. Zo stropu visiaci staviteľ pripomínajúci upíra sa stal symbolom aj duchom miesta, a tak je ľahké pochopiť, prečo dnes priečelie tunela zdobí kamenná plastika upíra nad vchodom. Takto na začiatky budovania spomína sám El Heavy:

"TRÁVIL SOM OSADZOVANÍM CELEJ NOCI A ODCHÁDZAL AŽ S VÝCHODOM SLNKA. VYHÝBAL SOM SA TAK MESTSKEJ POLÍCII, PO DESIAŤEJ VEČER UŽ TOĽKO NEHLIADKOVALA. NAKONIEC SOM BOL SKORO AKO TEN UPÍR, VEČNE SOM VISEL HLAVOU DOLE V TUNELE A DOMOV SOM SA VRACAL AŽ ZA SVITANIA."

Tunel má 55 metrov dĺžky a 5,5 metrov výšky. El Heavy tu za uplynulé štvrťstoročie navŕtal cez 9000 chytov a vytvoril tak viac ako 150 ciest. Nájdeš tu traverzy, stropy, ale aj steny, pretože bolo postupne osadené ako priečelie, tak aj okolie tunela. Skvelé je, že si zalezie aj ten, kto práve nenašiel parťáka, pretože sólo traverzovaním tunela ide stráviť nekonečné hodiny času. Miestniaci si vzájomne hovoria „lolos“, čo by sa dalo voľne prirovnať k slovenskému slovu „búchači“, takže si nie je ťažké domyslieť, že cesty tu nie sú úplne zadarmo. Hoci je tu samozrejme bohatý výber liniek rôzne klasy, treba myslieť na to, že sú španielske štandardy čo do kvality a mnohokrát aj bezpečnosti ciest posunuté nižšie a že sa skrátka tá španielska horkokrvnosť premieta aj do samotného stavania.

MIESTNA KOMUNITA RADA PRIPOMÍNA, ŽE LA FOIXARDA NIKDY NEBOLA A NIE JE PRE SLEČINKY.

Udávanú obtiažnosť je vhodné brať s rezervou a počítať aj s tým, že nie vždy sú jednotlivé línie úplne jasné alebo dobre upevnené. Napriek tomu sa tu nájdu skutočné skvosty. Veselá je napríklad relatívne nedávna história z „covidovej doby“, keď sa El Heavy rozhodol reflektovať vtedajšie problémy a vytvoril líniu „Vacuna Matata“ z chytov v tvare striekačiek a koronavírusov. Lezenie, hoci tu nie je najľahšie, sa vždy berie s humorom aj v náročnejších časoch.

La Foixarda je sama o sebe tak trochu iný, alternatívny svet. Na zemi sa tu povaľujú batohy, ležadlá, stoličky, plechovky... Lezeckí štamgasti tu tvoria pomerne súdržnú komunitu, no noví príchodzí sú takisto vítaní. Výhrady tu skôr smerujú k zvedavým turistom, ktorí sami neliezť nechodia, no prídu sa len pozerať. Do tunela môžu prísť ako začiatočníci, tak aj skúsení lezci – a medzi nimi aj profíci, ktorí sem občas zablúdia potrénovať na preteky alebo si jednoducho chcú na vlastnej koži zažiť výnimočného génia loci.

Môžeš sa tu zoznámiť s potencionálnymi parťákmi, ktorí ťa pri troche šťastia priberú na katalánske skaly, alebo sa treba osobne stretnúť priamo s upírom El Heavym. A kedy prísť? Kedykoľvek. Stále sa tu lezie slobodne, bez nutnosti registrácie, zadarmo, od rána do noci, v nezameniteľnom rytme mesta, ktoré nikdy nespí. A ak by sa ti náhodou stalo nepredstaviteľné a tunajšie lezecké možnosti by boli úplne vyčerpané, je dobré vedieť, že hneď vedľa tunela stojí najväčšia lezecká hala v Barcelone – Climbat de Foixarda. Ale o tej si povieme až nabudúce!